Volám sa Peter Peško, no väčšina ľudí ma pozná ako Petike. Možno ste už o mne počuli, možno nie. Tak či onak — vitajte v mojom príbehu.
Všetko sa to začalo pred približne desiatimi rokmi, keď som mal tú česť stretnúť Mila Lisého — skúseného jaskyniara, vďaka ktorému sa mi splnil dávny sen. Vstúpili sme spolu do Zvislej jaskyne.
mapa z r. 1974
Už ako 15-ročného chlapca ma táto jaskyňa fascinovala. Čítal som o nej, študoval každú dostupnú zmienku, a keďže som od detstva liezol, predstava zostupu pod zem pomocou horolezeckej techniky bola pre mňa lákavou výzvou. Milo mi ju pomohol prekonať.
Zážitok bol tak silný, že som Mila neprestával „bombardovať“ prosbami, aby sme túto jaskyňu vystrojili a spoločne preskúmali. Časom som sa stal riadnym členom jaskyniarskej skupiny a začali sme na Zvislej pracovať systematicky. Dnes už uplynuli tri roky od začiatku našej práce a výsledky sa dostavili.
Zvislá jaskyňa je dnes sprístupnená nielen pre skúsených lezcov, ale aj pomocou ferratového setu — sprístupnili sme ju tak širšiemu okruhu dobrodruhov. Nainštalovali sme niekoľko sto oceľových stupačiek (presný počet ešte spočítame, keď povieme: hotovo). Vznikla tak súvislá via ferrata až na dno jaskyne.
Stretnutie, ktoré nás hlboko zasiahlo, bolo to s Vladom Ďugom — prieskumníkom, ktorý ako prvý v minulosti skúmal Vladovu chodbu a po páde z nej utrpel vážny úraz. Dnes, takmer osemdesiatročný, nám o svojich zážitkoch porozprával osobne. K tomuto výnimočnému stretnutiu došlo vďaka novinárskej práci našej kolegyne jaskyniarky Katky Nikovej.
Počas našich výprav sme si všimli zaujímavé miesta na stenách, ktoré naznačovali potenciálne pokračovania. Preto sme vybudovali aj okružnú ferratu pod stropom Karfiolového dómu, aby sme mohli bezpečne preskúmať všetky perspektívne miesta. Práve vďaka tomu sa nám podarilo preniknúť do Vladovej chodby, preliezť nad starý „opizolitovaný“ sintropád, kde sme našli lanovú slučku z roku 1974… a nakoniec sme objavili aj čosi výnimočné – nádhernú kryštálovú výzdobu. Tá, spolu s unikátnymi pizolitmi, tvorí doslova korunu krásy celého dómu.
A teraz späť do prítomnosti…
Pri jednej z bežných údržbových prác na ferrate som si náhodne všimol záblesk svetla v malej dierke, keď Milo o pár metrov vyššie osvetlil stenu. Táto náhoda viedla k novému objavu. Zistili sme, že za úžinou sa ukrýva priestor s dĺžkou 8 až 13 metrov — bohatý na výzdobu a atmosféru. Práca na priepasti teda prináša ovocie ešte skôr, než ju oficiálne dokončíme.
Objav si môžete pozrieť na YouTube:
▶️ Prvý objav – nové priestory v jaskyni
A tým to nekončí! Pri ďalšom skúmaní, keď sme sa pokúšali dostať do nového priestoru, sme narazili na extrémne nebezpečný voľný blok. Ten sa nám napokon podarilo zhodiť dolu — a už po niekoľkých metroch zničil dve stupačky. Bol to jasný odkaz: „Chlapi, dávajte si pozor!“
Bezpečnosť musí byť vždy na prvom mieste.
Aj túto akciu sme zaznamenali:
▶️ Zhodenie nebezpečného bloku
Veľká vďaka patrí aj všetkým ostatným kolegom jaskyniarom nielen z nášho Speleoklubu Tribeč, ktorí sa podieľajú na tejto náročnej, ale krásnej práci. V Zvislej priepasti je stále veľa perspektívnych miest — niektoré už rozpracované, iné ešte len čakajú na objaviteľov.
Držte nám palce, aby sme mohli ďalej posúvať hranice poznaného. A ak máš chuť a odvahu pridať sa k nášmu prieskumu — dvere máš otvorené.
Autor: Peter Peško
